Elena Horská - Dievča z lazov

FILM LENGTH: (6 min 43 sec)

Jednoduchá žena odkrýva pohnuté osudy svojej rodiny v ťažkých vojnových časoch. Ona sama prežila vďaka dieťaťu, ktorému v deň deportácií dala život. Podľa nej boli ľudia v minulosti ľudskejší, v dňoch tejto vyspelej doby pociťuje ľahostajnosť voči ľudskému nešťastiu.

Krátka história židovskej náboženskej obce Komárno

Vysvetlivky k filmu

Barches

pletením formovaný chlieb, ktorý sa pripravuje z múky, droždia, oleja, vody, soli a vajec.

Šabat

v judaizme siedmy, sviatočný deň v týždni, ktorý je venovaný modlitbám a odpočinku. Na šabat je zakázaných 39 hlavných pracovných činností, od ktorých sa odvodzuje zákaz ostatných. Deň odpočinku sa viaže aj na domáce zvieratá, ktoré patria Židom.

Všeobecná mobilizácia v roku 1938

bola vyhlásená 23. septembra 1938 a v tento deň vstúpila Československá republika do brannej pohotovosti. Celkovo bolo povolaných 1.250.000 mužov. Po Mníchovskej dohode však boli vojenské jednotky rozpustené. Mníchovská dohoda bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938, podľa ktorej Československo odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené Nemcami.

Deportácie Židov zo Slovenského štátu

početnosť židovskej komunity v Slovenskom štáte v roku 1939 sa pohyboval okolo 89.000 obyvateľov (podľa sčítania v roku 1930 - to bolo približne 135.000 obyvateľov), pričom po I. Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa približne 40.000 Židov dostalo na územia, ktoré získalo Maďarsko. Na zasadnutí vlády 24. marca 1942 predostrel minister vnútra A. Mach návrh ústavného zákona o vysťahovaní Židov. Od marca 1942 do októbra 1942 odišlo zo Slovenska 57 transportov a bolo deportovaných 57.752 osôb (2/3 židovského obyvateľstva), z ktorých holokaust prežilo len niekoľko sto. Z toho 38 transportov odišlo do železničnej stanice Naleczów pri Lubline a zvyšných 19 transportov smerovalo do Auschwitzu. Deportovaní podľa ústavného zákona zbavení štátneho občianstva, mohli si so sebou zobrať len 50 kg presne určeného hnuteľného majetku. Slovenská vláda za každého ako "osídľovací" príspevok zaplatila nacistickému nemecku 500,- RM (približne 5.000,- Sk vo vtedajšej mene). Ústavný zákon legalizoval deportácie. Na Slovensku po deportáciach ostalo ani nie 20.000 Židov. Na jeseň 1944 - po príchode nacistickej armády na územie Slovenska, ktorá potláčala SNP - došlo k obnoveniu deportácií. Realizáciu tentoraz prenechala slovenská strana plne nacistickému Nemecku. Zo Slovenska bolo v tejto druhej etape 1944-45 deportovaných 13.500 Židov, pričom asi 1.000 židovských osôb bolo popravených priamo na území Slovenska. Približne 10.000 židovských občanov sa zachránilo vďaka pomoci slovenského obyvateľstva.

Hlinkove gardy

polovojenské jednotky pod vedením radikálneho krídla Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Radikáli vyhlásili nezávislé Slovensko podľa vzoru nacistického Nemecka. V období od marca do októbra 1942 Hlinkove gardy bez nemeckej pomoci brutálnym spôsobom deportovali 57.752 Židov zo Slovenska, z ktorých holokaust prežilo len niekoľko sto.

Sústreďovací tábor Židov v Žiline

zahájil svoju činnosť 21. marca 1942. Zriadili ho vo vojenských objektoch Štefánikových kasární. Sústredení v ňom boli Židia z celého územia Slovenska. Veliteľom strediska pod správou Hlinkovej gardy (HG) bol Rudolf Marček. Odtiaľto príslušníci HG riadili odchody transportov do koncentračných táborov v Poľsku. Slováci ich zo žilinskej stanice vypravovali v noci a na území Poľska ich preberal nemecký personál. Najviac deportácií sa uskutočnilo v apríli a máji 1942. Pri sumarizácii počtu osôb odtransportovaných zo zberného tábora v Žiline treba počítať aj transporty, ktoré prechádzali tunajšou železničnou stanicou z iných miest a tu ich dopĺňali. Posledné transporty vypravované zo Žiliny zasa neboli zostavené len zo Židov sústredených v tunajšom koncentračnom stredisku. Odhady uvádzajú, že priamo zo zberného tábora v Žiline bolo deportovaných približne 18.600 Židov. Takmer všetci z nich boli neskôr zavraždení v koncentračných táboroch.

Majdanek

koncentračný tábor bol založený v októbri 1941 a nachádzal sa 5 kilometrov od mesta Lublin v Poľsku. V rokoch 1942 - 1943 do tábora bolo v rámci “konečného riešenia židovskej otázky” deportovaných 130.000 Židov. Pôvodne tu fungovali dve drevené plynové komory, ktoré neskôr nahradili murované stavby. Odhadovaný počet obetí, ktoré zahŕňajú hlavne Židov, sovietskych zajatcov a Poliakov, je 360.000. Tábor bol do príchodu sovietskych vojsk v júli 1944 len čiastočne zlikvidovaný. Sovietski vojaci, ktorí tábor oslobodili, v ňom našli tisíce väzňov a dôkazy o masových vraždách.

Znárodnenie v Československu

hlavným cieľom znárodnenia bolo dostať súkromné podniky a majetok pod kontrolu predstaviteľov štátu. Prvý znárodňovací dekrét podpísal prezident republiky 11. augusta 1945. Tento dekrét zahŕňal poľnohospodárstvo, filmový priemysel a zahraničný obchod. Členovia komunistickej strany spolu s predstaviteľmi sociálnej demokracie presadzovali a bojovali za rozšírenie znárodnenia. Proces znárodnenia bol ukončený zákonom Národnej rady z apríla 1948, ktorý bol odsúhlasený v decembri toho istého roku.

Obriezka (brit mila)

náboženský obrad, ktorým sa židovský chlapec víta do zväzku medzi Bohom a deťmi Izraela prostredníctvom rituálnej obriezky.