Ladislav Urban, prežil som Bergen-Belsen

FILM LENGTH: (8 min 23 sec)

Bezstarostné detstvo chlapca z vyššej strednej vrstvy prerušila vojna. V rokoch 1942 a 1944 deportovali celú jeho rodinu. S bratom sa dostali do koncentračného tábora Bergen-Belsen, v ktorom prešli peklom. Patrili medzi málo šťastnejších, ktorí sa dočkali oslobodenia. Po návrate domov sa stretli s otcom, ktorý prežil koncentračný tábor Sachsenhausen. Mamičku už nikdy viac nevideli.

 

Krátka história židovskej náboženskej obce Piešťany

 

Vysvetlivky k filmu

Sústreďovací tábor Židov v Žiline

zahájil svoju činnosť 21. marca 1942. Zriadili ho vo vojenských objektoch Štefánikových kasární. Sústredení v ňom boli Židia z celého územia Slovenska. Veliteľom strediska pod správou Hlinkovej gardy (HG) bol Rudolf Marček. Odtiaľto príslušníci HG riadili odchody transportov do koncentračných táborov v Poľsku. Slováci ich zo žilinskej stanice vypravovali v noci a na území Poľska ich preberal nemecký personál. Najviac deportácií sa uskutočnilo v apríli a máji 1942. Pri sumarizácii počtu osôb odtransportovaných zo zberného tábora v Žiline treba počítať aj transporty, ktoré prechádzali tunajšou železničnou stanicou z iných miest a tu ich dopĺňali. Posledné transporty vypravované zo Žiliny zasa neboli zostavené len zo Židov sústredených v tunajšom koncentračnom stredisku. Odhady uvádzajú, že priamo zo zberného tábora v Žiline bolo deportovaných približne 18.600 Židov. Takmer všetci z nich boli neskôr zavraždení v koncentračných táboroch.

 

Deportácie do Lublinu

od marca 1942 do októbra 1942 odišlo zo Slovenska 57 transportov. Z toho 38 transportov odišlo do železničnej stanice Naleczów pri Lubline. V prvej vlne deportácií bolo zo Slovenska násilne vyvezených 57.752 Židov, z ktorých holokaust prežilo len niekoľko sto.

 

Majdanek

koncentračný tábor bol založený v októbri 1941 a nachádzal sa 5 kilometrov od mesta Lublin v Poľsku. V rokoch 1942 - 1943 do tábora bolo v rámci “konečného riešenia židovskej otázky” deportovaných 130.000 Židov. Pôvodne tu fungovali dve drevené plynové komory, ktoré neskôr nahradili murované stavby. Odhadovaný počet obetí, ktoré zahŕňajú hlavne Židov, sovietskych zajatcov a Poliakov, je 360.000. Tábor bol do príchodu sovietskych vojsk v júli 1944 len čiastočne zlikvidovaný. Sovietski vojaci, ktorí tábor oslobodili, v ňom našli tisíce väzňov a dôkazy o masových vraždách.

Židovský kódex

vládne nariadenie č. 198/1941 o právnom postavení Židov vydané 9. septembra 1941. Podľa vzoru norimberských rasových zákonov sa židovský kódex stal jedným z najtvrdších a najneľudskejších protižidovských zákonov v celej Európe. Nariadenie vyzdvihovalo otázku židovstva na základe rasovej príslušnosti, v ktorej rozdeľovalo Židov na kategóriu Žid, polovičný Žid a miešanec. Popri rasovej príslušnosti sa otázka náboženstva stávala menej podstatnou. Väčšina paragrafov zákona sa venovala prevodu židovského majetku do rúk nežidov (tzv. arizácia) a vylúčeniu Židov z ekonomického, politického a verejného života.

Deportácie Židov zo Slovenského štátu

početnosť židovskej komunity v Slovenskom štáte v roku 1939 sa pohyboval okolo 89.000 obyvateľov (podľa sčítania v roku 1930 - to bolo približne 135.000 obyvateľov), pričom po I. Viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa približne 40.000 Židov dostalo na územia, ktoré získalo Maďarsko. Na zasadnutí vlády 24. marca 1942 predostrel minister vnútra A. Mach návrh ústavného zákona o vysťahovaní Židov. Od marca 1942 do októbra 1942 odišlo zo Slovenska 57 transportov a bolo deportovaných 57.752 osôb (2/3 židovského obyvateľstva), z ktorých holokaust prežilo len niekoľko sto. Z toho 38 transportov odišlo do železničnej stanice Naleczów pri Lubline a zvyšných 19 transportov smerovalo do Auschwitzu. Deportovaní podľa ústavného zákona zbavení štátneho občianstva, mohli si so sebou zobrať len 50 kg presne určeného hnuteľného majetku. Slovenská vláda za každého ako "osídľovací" príspevok zaplatila nacistickému nemecku 500,- RM (približne 5.000,- Sk vo vtedajšej mene). Ústavný zákon legalizoval deportácie. Na Slovensku po deportáciach ostalo ani nie 20.000 Židov. Na jeseň 1944 - po príchode nacistickej armády na územie Slovenska, ktorá potláčala SNP - došlo k obnoveniu deportácií. Realizáciu tentoraz prenechala slovenská strana plne nacistickému Nemecku. Zo Slovenska bolo v tejto druhej etape 1944-45 deportovaných 13.500 Židov, pričom asi 1.000 židovských osôb bolo popravených priamo na území Slovenska. Približne 10.000 židovských občanov sa zachránilo vďaka pomoci slovenského obyvateľstva.

Pracovný a koncentračný tábor Sereď

bol založený v roku 1941 ako pracovný tábor Židov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol tábor rozpustený. V septembri 1944 Nemci zriadili v Seredi koncentračný tábor a obnovili deportácie Židov zo Slovenska. Veliteľom tábora sa stal Alois Brunner. Do Serede sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. V tábore boli Židia vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Väzni museli napríklad celú noc pochodovať po areáli tábora. Tých, ktorí spadli, zastrelili, alebo surovo zmlátili. V zime polievali väzňov studenou vodou. Od septembra 1944 do konca marca 1945 bolo zo Serede deportovaných 11.719 Židov. Do konca novembra 1944 smerovali transporty do koncentračného tábora Auschwitz. Neskoršie transporty boli vypravené do koncentračných táborov v Nemecku. Posledný transport s 360 osobami odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína.

Bergen-Belsen

koncentračný tábor v Nemecku založený v apríli 1943. Bergen-Belsen bol oslobodený 15. apríla 1945 britskou armádou. Britskí vojaci boli šokovaní pohľadom, ktorý sa im naskytol. V tábore našli 60.000 väzňov, z ktorých boli mnohí na pokraji smrti a tisíce nepochovaných mŕtvych tiel ležiacich všade okolo.

Sachsenhausen

koncentračný tábor v Nemecku, ktorý bol založený v roku 1936 približne 25 kilometrov od Berlína. Odhaduje sa, že táborom prešlo 200.000 väzňov, z ktorých 30.000 zahynulo v neľudských podmienkach. Toto číslo nezahŕňa sovietskych vojnových zajatcov, ktorí boli popravovaní hneď po príchode a neuvádzali sa v táborových registroch a ani ľudí, ktorí zomreli počas transportu, či pri evakuácii tábora v apríli 1945. Sachsenhausen bol oslobodený Sovietskou armádou 27. apríla 1945. Našli tam 3.000 väzňov, ktorí boli príliš chorí a vyčerpaní, aby mohli nastúpiť na pochod smrti. 

 

Fotografie z natáčania filmu Prežil som Bergen Belsen