Novinky

Prehľad filmovej tvorby

 

Naše filmy 

Pridajte sa k nám

 

Ústredný zväz židovských náboženských obcí 

Židovská náboženská obec Banská Bystrica

Pre židov po dlhé roky platil zákaz osídľovania banských oblastí. Až v 50. rokoch 19. storočia dostalo niekoľko osôb židovského vierovyznania povolenie na dočasné usídlenie v Banskej Bystrici.  Po zrušení zákonov a nariadení obmedzujúcich podnikanie židov v banských mestách sa počet židovského obyvateľstva postupne zvýšil.

 

Banskobystrickí židia patrili do náboženskej obce v Radvani a používali jej kultové objekty. Náboženská obec v Bystrici bola založená 25. decembra 1862. Jej zakladateľom a prvým predsedom sa stal Rafael Pikler. Židovská komunita bola liberálna. V roku 1867 otvorili veľkú neologickú synagógu. Bohoslužby sprevádzal dievčenský chór. Na prelome rokov 1868/69 po rozkole medzi židovskými náboženskými obcami v Uhorsku sa banskobystrická obec prihlásila k neologickému smeru.

  

V rokoch 1870 – 1890 sa počet židovského obyvateľstva viac ako strojnásobil. V tomto období bolo postavených viacero kultových objektov. Na čele náboženskej obce sa vystriedali Dr. Jakub Krisser, Dr. Samuel Tandlich, Ármin Telek a Móric Hertzka. Štatút náboženskej obce bol obnovený v roku 1884.

  

Pobočka sionistického hnutia v Banskej Bystrici vznikla ako jedna z prvých v Uhorsku, krátko po prvom Svetovom sionistickom kongrese v roku 1897.

  

Komunita bola pre svoju liberálnosť dobre integrovaná do spoločenského a kultúrneho života v meste. Alexander Pikler sa stal zástupcom mešťanostu a ďalší členmi mestského zastupiteľstva. Židia mali najpočetnejšie zastúpenie v obchode, v slobodných povolaniach a v priemysle. Židovské obyvateľstvo nažívalo s majoritným obyvateľstvom vo vzájomnej úcte a tolerancii.

  

Údaje o založení rabinátu v Banskej Bystrici sa nepodarilo získať. Vo funkcii rabína sa striedali reformní, vzdelaní absolventi rabínskeho seminára v Budapešti. Prvým banskobystrickým rabínom bol Chajim Heinrich Goldzieher, ktorý tu pôsobil až do roku 1896, a po ňom Dr. Emanuel Lenke, rodák z Trnavy, známy vzdelanec a autor niekoľkých prác z oblasti judaistiky. Od roku 1906, viac ako 50 rokov, pôsobil vo funkcii hlavného rabína známy učenec Dr. Aron Schönfeld. Rabín Dr. Schönfeld bol aj uznávaným propagátorom myšlienky sionizmu a dejateľom sionistického hnutia.

 

Židovská náboženská obec v medzivojnovom období

Po prvej svetovej vojne sa prisťahovalo do Banskej Bystrice niekoľko ortodoxných rodín z Radvane. V 20. rokoch si založili vlastnú ortodoxnú náboženskú obec. Na jej čele stál Alexander Kubiš. Ortodoxná komunita s niekoľkými desiatkami členov patrila k ortodoxnému rabinátu v Lučenci. Vlastnila malú synagógu a mikve.

 

Z banskobystrickej židovskej komunity vyšlo niekoľko významných osobností. Akademický maliar Dominik Skutecký (1849 – 1921), jeho vnuk, prozaik, dramatik a publicista Peter Karvaš (1920 – 1999), režisér a scenárista Peter Solan (1929), stomatológ, profesor Dr. Andrej Edlan (1917 – 1987) a ďalší.

 

V medzivojnovom období žila banskobystrická židovská komunita čulým spoločenským životom nielen v rámci židovských, ale aj mestských spolkov a združení, v ktorých zastávali aj židia významné postavenie. Miestna pobočka sionistického hnutia mala koncom 20. rokov okolo 200 platiacich členov.

 

Väčšina židovskej mládeže bola organizovaná v niektorom zo sionistických mládežníckych hnutí. Prvým a najsilnejším hnutím v meste bolo Hašomer Kadima, neskôr premenované na Hašomer Hacair, založené v roku 1922. V 30. rokoch otvorilo Hašomer Hacair v Banskej Bystrici hachšaru. Mnohí odchovanci hnutia sa ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny vysťahovali do Palestíny. Eli Andrej Schönfeld, syn hlavného rabína, bol koncom 30. rokov vedúcim funkcionárom hnutia Hašomer Hacair na Slovensku a zastupoval slovenských sionistov na Svetovom sionistickom kongrese vo Švajčiarsku. Popri Hašomer Hacair mali v Banskej Bystrici svoje klubovne aj mládežnícke hnutia Makabi Hacair a Betar.

 

V roku 1921 bola založená v Banskej Bystrici pobočka židovskej telovýchovnej jednoty Makabi, jedna z najväčších na Slovensku. Venovala sa telovýchovnej, spoločenskej a kultúrnej činnosti. Z miestnej pobočky vyšlo niekoľko známych športovcov. V roku 1936 bola v Banskej Bystrici a na jej okolí usporiadaná európska zimná Makabiáda. Zúčastnilo sa jej viac ako 200 židovských pretekárov z 11 európskych krajín.

 

V medzivojnovom období pokračoval rast životnej úrovne židovskej komunity. Židia vlastnili niekoľko veľkoobchodov a veľkých závodov na spracovanie dreva, továreň na kuchynské náradie (Neuberger a Roth), na výrobu železiarskeho tovaru (bratia Mayerovci), závod na spracovanie kože (Rafael Pikler), pivovar (Ármin Zsolnayi), liehovar (Steiner & Lőwy), továreň na nábytok (A. Reif) a zápalkáreň. Židovských majiteľov malo asi sto obchodov a 30 remeselníckych dielní. V Banskej Bystrici pôsobilo 8 židovských lekárov, 7 advokátov, niekoľko inžinierov, lekárnikov, stredoškolských profesorov a viacero štátnych a súkromných úradníkov.

  

Obdobie holokaustu

Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 príslušníci Hlinkovej gardy demonštrovali proti Čechom a židom, vytĺkali okná ich bytov a podpálili vere synagógy. Miestni príslušníci HG sústredili 4. novembra 1938 vo večerných hodinách okolo 40 židov bez domovskej príslušnosti a dvoma autobusmi ich vyviezli za Lučenec na územie nikoho pri slovensko- maďarskej hranici. V ten istý deň vzali do väzby niekoľko zámožnejších židov, ktorých majetok prevyšoval 500 000 Kč. Po vyplatení značnej sumy miestnym orgánom ich prepustili.

 

V roku 1940 žilo v Banskej Bystrici 1 327 židov. Neologická komunita mala asi 1 100 členov a jej predsedom bol Dr. Maximilián Seidner. Dr. Aron Schönfeld pôsobil ako hlavný Ortodoxná náboženská obec, ktorú viedol Edmund Weiss, mala približne 200 členov.

 

V roku 1941 zlikvidovali v Banskej Bystrici a na jej okolí približne 180 židovských podnikov s ročným obratom 42 miliónov Ks. Veľkú časť z nich čoskoro znovu uviedli do prevádzky nežidovskí podnikatelia. Štyridsaťšesť väčších podnikov, medzi nimi aj niekoľko priemyselných závodov s ročným obratom približne 50 miliónov Ks, bolo arizovaných. Mnoho židovských rodín prišlo o existenciu a žili iba z podpory od svojich súkmeňovcov.

 

Začiatkom roku 1942 bolo z Banskej Bystrice odvedených na nútené práce 136 židov, ktorých vyradili z hospodárskeho procesu. Odsun židov z Banskej Bystrice a okolia sa začal 24. marca 1942. Miestni gardisti a žandári odvliekli asi 80 mladých mužov do zberného tábora v Žiline a 27. marca ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline v obsadenom Poľsku. Dievčatá a mladé ženy sústredili 30. marca 1942 v židovskej škole, 83 dievčat odvliekli do zberného tábora v Poprade a 3. apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti v Osvienčime. Asi 27 dievčatám a 15 mužom sa podarilo ukryť. Časť z nich prešla ilegálne do Maďarska.

  

Deportácie celých rodín sa začali koncom apríla 1942 roku. V Banskej Bystrici sústredili niekoľko desiatok židovských rodín, najmä z okolia. Odvliekli ich do zberného tábora v Žiline a odtiaľ ich deportovali 29. apríla do Osvienčimu, kde bola väčšina z nich krátko po príchode zavraždená.

 

Veľké zatýkanie židov prebiehalo v Banskej Bystrici a na jej okolí 6. a 7. júna 1942. V týchto dňoch sústredili gardisti a žandári v židovskej škole stovky židov z celého okresu a nasledujúci deň 9. júna ich zaradili do transportu, ktorý bol vypravený zo Zvolena do lublinskej oblasti vo východnom Poľsku. Práceschopných mužov deportovali do koncentračného tábora Majdanek, ženy, deti a starcov do tábora smrti Sobibor, kde ich zavraždili.

 

Ďalšia skupina židov z okresu Banská Bystrica bola odvlečená 12. júna 1942 cez Žilinu do lublinskej oblasti a 31. júla 1942 niekoľko desiatok židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Posledné skupiny židov, ktorým odňali výnimky, boli odvlečené do tábora v Žiline v priebehu augusta 1942. Väčšina z nich bola deportovaná v septembri do Osvienčimu a tam usmrtená.

 

V roku 1942 bolo z Banskej Bystrice deportovaných 56 % židovského obyvateľstva a z celého okresu približne 60 %. Banská Bystrica sa zaradila k mestám s najnižšou kvótou deportovaných na Slovensku. Hnuteľný majetok odvlečených židov prešiel pod správu miestneho daňového úradu a bol rozpredaný na verejných dražbách.

 

Zaobchádzanie so židmi počas sústreďovania a zaraďovania do transportov sa stretlo u časti obyvateľov mesta s nevôľou. Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 bolo v banskobystrickom okrese 609 držiteľov výnimky. V samotnom meste evidovali okolo 400 židovských obyvateľov chránených výnimkami, medzi nimi 33 tzv. prezidentskou výnimkou.

 

Začiatkom roku 1944 registrovali v okrese 526 židov chránených výnimkami. Niekoľko židov sa ukrývalo v meste a na okolí. V máji 1944 sa zvýšil počet židov o desiatky rodín vypovedaných z východného Slovenska a počas deportácií maďarských židov aj o utečencov z Maďarska.

  

Po vypuknutí SNP sa Banská Bystrica stala útočiskom pre tisícky židov z rôznych častí Slovenska. V meste sa obnovila činnosť židovských krúžkov a spolkov. Židovská komunita a židovské charitatívne spolky pomáhali utečencom. Viacero židov z Banskej Bystrice vstúpilo počas SNP do povstaleckej armády a partizánskych jednotiek. Mnohí z nich padli v bojoch.

  

V septembri 1944 pristála v Banskej Bystrici štvorčlenná skupina parašutistov z Palestíny vedená Chavivou Reikovou, odchovankyňou miestnej pobočky hnutia Hašomer Hacair. Chaviva Reiková zintenzívnila sociálnu činnosť medzi utečencami a organizovala židovskú mládež na boj proti postupujúcemu nemeckému vojsku. Ona a jej traja spolubojovníci boli po potlačení SNP zavraždení pri Kremničke a pochovaní v masovom hrobe. Koncom októbra 1944 pred obsadením mesta nacistami opustili židia Banskú Bystricu a uchýlili sa do okolitých obcí a hôr. Krátko potom však časť z nich nemecká bezpečnostná služba a slovenskí gardisti zaistili, mučili, zavraždili a pochovali v masových hroboch. Mnoho židov sa ukrylo v odľahlých obciach, lesoch, v bunkroch a prežilo za pomoci miestneho byvateľstva. Viac ako sto slovenským obyvateľom Banskej Bystrice a okolia udelila izraelská vláda za záchranu židov titul Spravodlivý medzi národmi.

  

Po oslobodení

Po oslobodení mesta sa do Banskej Bystrice vrátili stovky preživších. Len malá časť z nich boli pôvodnými obyvateľmi mesta. V prvých povojnových mesiacoch odhalili na okolí Banskej Bystrice viacero masových hrobov. V najväčšom z nich pri obci Kremnička sa našlo okolo 800 obetí, väčšinou židov. Židovská komunita zásluhou rabína Dr. Arona Schönfelda, ktorý sa zachránil za pomoci slovenských spoluobčanov, rýchle obnovila svoju činnosť.

 

V roku 1946 mala židovská komunita v Banskej Bystrici 296 členov. Veľa prívržencov malo aj obnovené sionistické hnutie. V rokoch 1948 - 1949 sa časť židov vysťahovala do Izraela a iných krajín. Na židovskom cintoríne sa nachádzajú dva hromadné hroby, kde sú pochovaní židovskí partizáni a židia zavraždení po potlačení SNP v okolitých obciach a horách.

 

okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj

obyvateľstvo

rok/ počet obyvateľov/ počet židov/ %

1869/ 5 950/ 247/ 4,2

1880/ 7 159/ 561/ 7,8

1890/ 7 485/ 839/ 11,2

1900/ 9 264/ 1 025/ 11,1

1910/ 10 776/ 1 260/ 11,7

1919/ 10 737/ 1 125/ 10,5

1921/ 10 587/ 1 146/ 10,8

1930/ 11 347/ 1 092/ 9,6

1940/ 13 045/ 1 327/ 10,2

1948/ 13 605/ 166/ 1,2

 

Literatúra: Encyklopédia židovských náboženských obcí A – K (I. zväzok). 2009. Bratislava : SNM – Múzeum židovskej kultúry 2009. s. 18-23.

Fotografie: (1) II. svetové zimné hry Makabi v Banskej Bystrici, archív SNM - MŽK (2) Slávnostné otvorenie II. svetových zimných hier Makabi v Banskej Bystrici 17.2.1936, archív SNM - MŽK (3) Pohreb židovského partizána Egona Rotha, súkromný archív Abrahama Pressburgera

 

© SNM – Múzeum židovskej kultúry

 

Príbeh k téme

Ivan Mark (1927)

 

Fotografie 

 
 
2011040106030178y.jpg
Židovská ľudová škola v Banskej Bystrici, Lazovná ul. 6. Vrchný rad (zľava): Vera Weinsteinová, Ernest Bogner, Egon (Burschi) ...
2011032904042285n.jpg
Karol (Karcsi) Klein s manželkou Alžbetou Kleinovou rodenou Löwyovou. Mali dve dcéry Gabrielu a Veru. Celá rodina prežila holokaust ...
20110329040411uvy.jpg
Matej Galamboš, pochádzal z Banskej Bystrice. Narodil sa približne v roku 1927. V roku 1949 sa so svojim starším bratom Ivanom ...
20110329040402p5y.jpg
Zľava: Alexander Galamboš, neznámy, Viktor Mayer, Dr. Ján (Jancsi) Kelemen, Barnabáš (Barna) Markovits (7. marec 1896, Dobroč okr. ...
20110329040352dv6.jpg
Zľava: Dr. Ján (Jancsi) Kelemen, Edit Kelemenová, Barnabáš (Barna) Markovits (7. marec 1896, Dobroč okr. Lučenec – 16. január ...
20110329040338ud5.jpg
V popredí: Edit Kelemenová a Dr. Ján (Jancsi) Kelemen. Ostatní na fotografii: Rudolf (Rudi) Seidner, Dr. Juraj (Gyuri) Kelemen, Karol ...