Novinky

Prehľad filmovej tvorby

 

Naše filmy 

Pridajte sa k nám

 

Ústredný zväz židovských náboženských obcí 

Židovská náboženská obec Levice

Počiatky židovskej náboženskej obce v Leviciach sa datujú do roku 1841. Medzi jej zakladateľmi boli Jakub Goldberger, Jakub Weiss, Ignác Blum, Jonas Friedmann a Gumprich Weiss, ktorý sa stal aj prvým predsedom. Komunita mala asi 150 členov.

 

V druhej polovici 19. storočia pokračoval rýchly nárast počtu židovského obyvateľstva. Levice sa stali sídlom rabinátu. Prvým rabínom v meste bol Jehuda Heilbronn. Od roku 1851 pôsobil v Leviciach rabín Marek Mordechaj Liebmann, uznávaný učenec a známa duchovná autorita.

 

V roku 1857 zasvätili prvú, klasicistickú synagógu. Koncom 60. rokov 19. storočia mala židovská náboženská obec viac ako 600 členov.

 

Po rozkole medzi náboženskými obcami v Uhorsku na prelome rokov 1868/69 sa predstavenstvo napriek rozhodnému nesúhlasu ortodoxných členov komunity rozhodlo pre pripojenie k neologickému smeru. V roku 1874 niekoľko desiatok rodín založilo ortodoxnú náboženskú obec, ktorá bola krátko nato uznaná ako verejnoprávna organizácia. Roztržka v židovskej komunite mala ďalekosiahle následky. Náboženské obce boli spoločensky destabilizované a ocitli sa v hospodárskej tiesni. V roku 1879 sa opäť zjednotili a definovali sa ako obec status quo ante.

 

V 80. rokoch 19. storočia zaznamenala židovská náboženská obec všestranný rozmach. Prudký nárast počtu židovského obyvateľstva si vyžiadal postavenie nových kultových objektov. V roku 1883 bola prestavaná a rozšírená synagóga.

 

Od 60. rokov 19. storočia až do konca prvej svetovej vojny pôsobili v Leviciach vo funkcii hlavného rabína Herman Majer Meisels, Jozef Schlesinger, Salamon Werner a Amram Jakub Kohn. Do rabinátu v Leviciach patrili židovskí obyvatelia z 30 menších obcí.

 

Začiatkom 20. storočia mala židovská náboženská obec vyše tisíc členov a jej príslušníci boli integrovaní aj do spoločenského a kultúrneho diania v meste. Židia sa živili najmä obchodovaním a mali významné zastúpenie v slobodných povolaniach. Vykonávali rozličné funkcie vo verejnej správe a výrazný bol ich podiel aj na kultúrnom živote mesta.

 

Mnoho príslušníkov židovskej náboženskej obce bojovalo na frontoch prvej svetovej vojny a 23 z nich padli na fronte.

 

Židovská náboženská obec v medzivojnovom období

Po vzniku ČSR židovská náboženská obec prosperovala. Na jej čele stál Izidor Berkovič a po ňom Dr. Samuel Szilárd. V roku 1922 mala spolu s obyvateľmi okolitých obcí približne 1 600 členov. Hlavným rabínom bol Dr. Jakub Liebermann. V roku 1928 stál na čele náboženskej obce Dr. Ľudovít Kaiser.

 

V 30. rokoch sa počet židovského obyvateľstva mesta zvýšil asi na 1 500. Tvorili približne 12 % z celkového počtu obyvateľstva. Na čele náboženskej obce stál Dr. Alexander Balogh a po ňom Július Adler. Od roku 1938 pôsobil vo funkcii hlavného rabína Dr. Ferdinand Nathan, rodák zo Šurian.

 

Židia zastávali významné pozície v hospodárskom živote, predovšetkým v obchode, a značne prispeli k ekonomickému rozvoju mesta. Podľa údajov živnostenského spoločenstva vlastnili 163 obchodov, 39 remeselníckych dielní a tri priemyselné podniky a boli účastinármi Obchodnej banky v Leviciach. Dr. Artúr Laufer stál na čele okresnej Obchodnej komory.

 

Obdobie holokaustu

Po pripojení Levíc k Maďarsku sa postavenie židov veľmi zhoršilo. Násilná odluka od tradičných náboženských a spoločenských štruktúr na Slovensku mala negatívny dopad na činnosť náboženskej obce a život jej príslušníkov. Viacerých židov obvinili z podpory Československej republiky a zaistili ich. Niekoľko osôb židovského vierovyznania bez domovskej príslušnosti v Leviciach vykázali úrady na územie Slovenska.

 

Nové protižidovské zákony a nariadenia maďarskej vlády obmedzovali podnikanie židov a ich účasť v komunálnych samosprávach a orgánoch. Miestne úrady odoberali židom živnostenské oprávnenia a prepúšťali ich zo štátnych a verejných služieb. Protižidovské opatrenia a antisemitské štvanice narušili pokojné spolunažívanie židovského a nežidovského obyvateľstva. V 1940 roku mali Levice 1 271 židovských obyvateľov.

 

Niekoľko sto židovských mužov z Levíc a okolia odviedli do pracovných jednotiek maďarskej armády na nútené práce v rozličných častiach Maďarska a na Ukrajine, kde mnohí zahynuli. V meste zostalo približne tisíc židov, najmä ženy, deti a starci. Niektoré rodiny boli odkázané na podporu židovských charitatívnych spolkov a nadácií.

 

Počas deportácií na Slovensku v roku 1942 sa viacerí slovenskí židia po ilegálnom príchode do Levíc ukryli u tamojších židov. Maďarskí žandári robili prehliadky v židovských domácnostiach, viacero obyvateľov zaistili, týrali a odvliekli do zberných táborov. Niekoľko utečencov zadržala maďarská polícia a odovzdala do rúk slovenských orgánov.

 

Po okupácii Maďarska nemeckou armádou 19. marca 1944 mala židovská náboženská obec   1 005 členov.

 

Maďarské úrady organizovali rozsiahle akcie proti židovským obyvateľom. Pre židov platil zákaz vychádzania a boli označení žltou hviezdou. Začiatkom mája 1944 bola vymenovaná Židovská rada (Zsidó tanács) na čele s Dr. Štefanom Fischerom. Ako jediná reprezentovala židovskú pospolitosť v okrese Levice v kontakte s úradmi.

 

V čase od 4. do 10. mája maďarskí žandári násilne sústredili židov v gete, ktoré zriadili v dvoch odľahlých uliciach, odkiaľ vysťahovali nežidovských obyvateľov, a niekoľko rodín natlačili do jedného bytu. Židia si do geta mohli vziať len najpotrebnejšie veci. Zvyšok ich majetku rozkradli miestni obyvatelia. Vychádzanie z geta bolo zakázané.

 

V meste dočasne zostalo iba niekoľko rodín, príslušníci ktorých v minulosti preukázali mimoriadnu vernosť Uhorskému kráľovstvu a vyznamenali sa počas prvej svetovej vojny. Neskôr boli aj tieto rodiny presídlené. Obyvateľov geta využívali na nútené práce. Maďarskí žandári priviedli 8. mája do Levíc viac ako 570 židov z obcí Štúrovo, Želiezovce, Vráble, Tekovské Šarluhy, Čata, ale aj ďalších menších obcí, a natlačili ich do jednej budovy v priestore starých kasární. O niekoľko dní sem premiestnili aj židov dočasne sústredených v gete.

 

Asi 2 620 židov, po tom, čo ich obrali o všetky cennosti, odvliekli 13. júna na levickú železničnú stanicu a večer o 20. hodine ich deportovali do Osvienčimu. Brutálne protižidovské opatrenia prijala väčšina obyvateľov Levíc so súhlasom alebo s ľahostajnosťou. Iba niekoľkí prejavili svoju nevôľu a snažili sa židom pomôcť.

 

Po oslobodení

Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátilo do Levíc asi 300 preživších. Asi polovicu z nich tvorili pôvodní obyvatelia mesta. Preživší obnovili náboženskú obec a za jej predsedu zvolili MUDr. Zoltána Bányaia. Dr. Andrej Kampfner sa stal duchovným židovskej pospolitosti celého okolia. Príslušníci náboženskej obce vynaložili veľké úsilie na obnovu života komunity a úpravu kultových objektov. Vyčistili a opravili synagógu, židovský cintorín a obecný dom, ktorý znovu slúžil svojmu účelu. Na židovskom cintoríne odhalili pamätník obetiam holokaustu.

 

V roku 1948 mala židovská komunita v Leviciach 304 členov. Väčšina z nich sa vysťahovala v roku 1949 do Izraela a do iných štátov.

 

Okres Lecice, Nitriansky kraj

Obyvateľstvo

Rok/ počet obyvateľov/ počet Židov/ %

1869/ 5 914/ 603/ 10,2

1880/ 6 491/ 903/ 13,9

1890/ 7 400/ 966/ 13,1

1900/ 8 325/ 1 259/ 15,1

1910/ 9 675/ 1 389/ 14,4

1919/ 10 856/ 1 286/ 11,8

1921/ 10 343/ 1 363/ 13,2

1930/ 12 576/ 1 448/ 11,5

1941/ 12 758/ 1 271/ 10,0

1948/ 13 157/ 304/ 2,3

 

Literatúra: Encyklopédia židovských náboženských obcí L – R (II. zväzok). 2010. Bratislava : SNM – Múzeum židovskej kultúry 2010. s. 10-14.

Fotografie: (1) archív SNM - MŽK, (2) Štátny archív v Nitre - pobočka Levice, (3) foto: Miro Pokorný

 

© SNM – Múzeum židovskej kultúry 

 

Príbeh k téme

Marta Szilárdová (1923)

 

 

Fotografie:

 

 
 
20110320110214jzc.jpg
Synagóga v Leviciach pred rekonštrukciou, 11. november 2010, foto: Katarína Holbová
20110320105124n9z.jpg
Interiér synagógy počas rekonštrukcie, 23. február 2011, foto: Martin Korčok
20110320105108au8.jpg
Miesto nálezu listiny z 24. apríla 1883, 16. marec 2011, foto: Katarína Holbová
20110320105054efy.jpg
Listina z 24. apríla 1883, ktorá bola vložená do základov synagógy, 16. marec 2011, foto: Katarína Holbová