Novinky

Prehľad filmovej tvorby

 

Naše filmy 

Pridajte sa k nám

 

Ústredný zväz židovských náboženských obcí 

Židovská náboženská obec Lučenec

Jedna z prvých listín, v ktorých sa spomínajú židia, je z roku 1725. Išlo o dvoch prisťahovalcov z Moravy, Abraháma Lőrincza a jeho syna Petra. V roku 1727 získalo niekoľko židovských rodín od vrchností Novohradskej stolice povolenie na usídlenie. Podľa úradnej listiny Novohradskej stolice z roku 1768 však v Lučenci nebývali židia.

 

Na základe zákona z roku 1840 získalo niekoľko židovských rodín povolenie na usídlenie v Lučenci, v rokoch 1843 - 1844 tu žilo 14 rodín. Naďalej však patrili do náboženskej obce v Tuhári a používali jej kultové objekty. V polovici 19. storočia sa istá časť židov z Tuhára i okolia presťahovala do Lučenca a založila si vlastnú náboženskú obec. Počet židov v Tuhári neustále klesal, kým lučenecká náboženská obec sa rozrastala. V roku 1850 žilo v Lučenci už 47 židovských rodín a v tom istom roku si postavili novú modlitebňu. V roku 1851 sa obidve obce spojili a Lučenec sa stal sídlom spoločnej, pomerne početnej náboženskej obce.

  

Prvým predsedom židovskej náboženskej obce v Lučenci bol Móric Schenk a hlavným rabínom Dr. Henrich (Hirsch) Majer Goldzieher, známa duchovná autorita, vzdelanec a prívrženec reforiem. Jeho názory však narazili na silný odpor tradične religióznych príslušníkov komunity. Musel sa vzdať funkcie a v roku 1858 opustil mesto. Jeho následníkom bol v rokoch 1859 – 1868 tradičný rabín Jakub Singer.

 

Časť židovských obyvateľov sa však postupne priklonila k liberalizácii náboženských obradov a k získavaniu všeobecného vzdelania. Mnohí sa angažovali v spoločenskom a kultúrnom živote mesta a zastávali významné pozície. V roku 1863 bola začatá stavba reprezentatívnej synagógy podľa modelu reformátorov, na stavbu dozeral sám predseda náboženskej obce Albert Schmiedl. Nezhody medzi liberálne a konzervatívne zmýšlajúcimi členmi náboženskej obce vyvrcholili a konzervatívne orientovaní členovia komunity si založili vlastný synagogálny spolok a vykonávali náboženské obrady podľa zaužívanej tradície v osobitnej modlitebni.

 

Po rozkole medzi uhorskými židmi na kongrese v Pešti v rokoch 1868 – 1869 sa lučenecká náboženská obec, ktorá mala spolu so židmi z okolitých dedín asi tisíc členov, vyhlásila za komunitu status quo ante. Na neustály nátlak liberálne orientovanej väčšiny sa náboženská obec koncom roku 1870 pripojila k neologickému smeru. Do roku 1871 bol na čele obce Adolf Hirschl, po ňom Wolf Schneller, Jozef Heksch, v 80. rokoch Dávid Goldberger, Natan Sommer, v rokoch 1890 – 1901 Viliam Sternlicht a potom, až do roku 1915, Karol Schneller.

  

Ortodoxné rodiny si založili vlastné ortodoxné spoločenstvo. Dočasné uznanie a potvrdenie stanov získalo spoločenstvo v roku 1888, ale štatút ortodoxnej náboženskej obce a primerané postavenie medzi židovskými obcami až v roku 1896. Napriek antagonizmu a napätiu mali lučenecké komunity niekoľko spoločných kultových zariadení.

 

Po rozkole medzi lučenskými židmi opustil hlavný rabín Jakub Singer materskú neologickú náboženskú obec a stal sa rabínom ortodoxnej komunity. Po ňom až do roku 1919 zastával miesto hlavného rabína ortodoxnej náboženskej obce Mojžiš Ašer Eckstein.

 

Prvým neologickým rabínom bol Dr. Móric Diamant, autor mnohých teologických spisov. Jeho následníkom bol od roku 1884 Tobias Rosenthal, v rokoch1891 – 1899 Dr. Šalamún Špira, rodák z Humenného, po ňom až do svojho skonu v roku 1926 Dr. Vojtech (Béla) Vajda.

 

Okolo roku 1850 vlastnili židia 19 obchodov, 16 remeselníckych dielní a 6 hostincov. V Lučenci pôsobili traja židovskí lekári. V roku 1884 založili židovskí podnikatelia Samuel Sternlicht a Filip Schein továreň na sporáky a kuchynský riad. Bola to prvá smaltovňa v Rakúsko-Uhorsku. Od 90. rokov 19. storočia vlastnila rodina Schlesingerovcov veľkú pílu. V roku 1891 založili Ignác Herzog a Dezider

 

Kohn rafinériu a veľkoobchod s liehovinami, neskôr i skladište, v roku 1906 aj pálenicu. Židia boli spolumajiteľmi veľkého textilného závodu v neďalekej Opatovej, jedného z najväčších na území Slovenska, ktorý bol založený v rokoch 1868 – 1869. V roku 1910 bol zakladateľom prvej továrne na výrobu rumu a likérov Dezider Lengyel. Koncom 19. storočia vlastnili takmer 78 % z celkového počtu podnikov.

 

Židia, a to najmä z radov neologickej komunity, sa integrovali aj do spoločenského a kultúrneho života mesta. Okrem toho boli aktívni aj v inštitúciách mimo neho. Židovská náboženská obec bola riadnym členom a všemožne podporovala od roku 1898 literárnu spoločnosť – Izraelita Magyar Irodalmi Társulat – s celoštátnou pôsobnosťou so sídlom v Budapešti. V roku 1898 bol jej riadnym členom aj Dr. Šalamún Špira, neologický rabín, v rokoch

 

1902 a 1905 aj jeho nástupca Dr. Vojtech (Béla) Vajda, ktorý zastával rôzne funkcie aj vo vedení spoločnosti.

 

Koncom 19. storočia bolo v mestskom zastupiteľstve 9 príslušníkov židovskej komunity zastupujúcich rozličné strany. Členom mestskej rady bol istý čas Adolf Rumi Wohl, významná osobnosť lučeneckej židovskej komunity, zastával rôzne funkcie v náboženských organizáciách. Dr. Gejza Wildmann bol okresným a Dr. Leopold Tausz obvodným lekárom.

 

Židovská náboženská obec v medzivojnovom období

V roku 1921 bývalo v Lučenci 2 168 židov, 17,5 % z celkového počtu obyvateľstva. Štvrtina (542 osôb) sa hlásila k židovskej národnosti a zvyšok k národnosti československej a maďarskej. Pri sčítaní ľudu v roku 1930 sa k židovskej národnosti prihlásilo už 38,2 % lučeneckých židov, čo predstavovalo 870 osôb. Neologická náboženská obec mala v roku 1920 okolo 2 000 príslušníkov

 

V roku 1926 bol obnovený a doplnený štatút neologickej náboženskej obce a v tom istom roku bola dokončená nová mohutná a reprezentatívna synagóga v byzantsko-orientálnom slohu (podľa návrhu Leopolda (Lipóta) Baumhorna), jedna z najväčších na Slovensku, ktorá mala kapacitu 1 100 osôb. Po smrti hlavného rabína Vojtecha Vajdu v roku 1926 prevzal jeho funkciu rabín Dr. Ernest Waldmann. Od roku 1929 bol hlavným rabínom Dr. Artúr Reschowszky.

  

Ortodoxná náboženská obec získala po schválení stanov v roku 1919 štatút autonómnej verejnoprávnej inštitúcie. V roku 1920 mala asi 250 členov. Predsedom ortodoxnej náboženskej obce bol Dr. Ľudovít Rosenberg, neskôr Samuel Klein, tajomníkom J. Schwarz, hlavným rabínom bol Salamon Hilel Unsdorfer, potomok slávnej rabínskej rodiny z Huncoviec.

 

Po prvej svetovej vojne získali myšlienky sionizmu značný vplyv v lučeneckej židovskej komunite a zásluhou ortodoxného rabína S. H. Unsdorfera aj v tradičnej ortodoxnej pospolitosti. Pobočka sionistického hnutia vznikla v roku

 

1920 a koncom 20. rokov mala asi 250 registrovaných členov. Na čele religiózneho Mizrachi stál rabín Salamon Hilel Unsdorfer. Ďalšou frakciou hnutia bola pobočka svetovej ženskej sionistickej organizácie WIZO, ktorá sa venovala spoločenskej a charitatívnej činnosti. V roku 1929 vybrali lučenskí sionisti približne 8 000 Kč na vysadenie lesa v Palestíne na počesť prezidenta ČSR T. G. Masaryka.

 

V období ČSR sa židia integrovali do spoločenského a kultúrneho života mesta. V medzivojnovom období bývalo v mestskom zastupiteľstve za rôzne strany priemerne desať príslušníkov židovskej komunity. Predsedom Židovskej strany bol Dr. F. Oppenheimer.

 

Na žiadosť židovských zástupcov boli v Lučenci pomenované ulice po zosnulom Dr. Teodorovi Herzlovi, zakladateľovi svetového sionistického hnutia, a hlavnom rabínovi Vojtechovi Vajdovi. V 20. rokoch pracovalo v Lučenci 18 židovských právnikov, 9 lekárov, zverolekár, 2 lekárnici, 5 inžinierov a niekoľko profesorov. Dr. Gejza Wildmann bol až do roku 1938 okresným lekárom, Dr. Alexander Herz pôsobil ako železničný lekár, Dr. Alexander David bol predsedom miestneho športového klubu, Dr. Eugen Lantod mestským zverolekárom. V medzivojnovom období vlastnili židia asi 145 obchodov, 4 priemyselné závody a 45 remeselníckych dielní.

  

Obdobie holokaustu

Po pripojení Lučenca k Maďarsku (10. november 1938) nastal istý zvrat vo vzťahoch židovského a majoritného obyvateľstva, občas dochádzalo k prejavom antisemitizmu. Začiatkom novembra 1938 umiestnili do okolia Lučenca asi 50 židov vysídlených z Banskej Bystrice, ktorí tu žili vo veľmi zlých podmienkach. Židovská komunita im poskytla potraviny, lieky, oblečenie a finančné prostriedky.

 

V roku 1940 prepukli v meste rasovo motivované nepokoje. Maďarskí žandári zaistili a mučili okrem iných aj rabína Dr. Artúr Reschowszkeho a predsedu spolku Chevra Kadiša Dr. Júliusa Büchlera, vojenský súd ich obvinil z vyvesenia československej vlajky na židovskom starobinci. Vojtecha Kohna umučili na smrť.

 

V roku 1941 odviedli práceschopných mužov do pracovných jednotiek maďarskej armády. Časť zaradili na nútené práce, časť poslali na východný front, kde väčšina z nich zahynula alebo padla do sovietskeho zajatia. Židia boli postupne zbavení verejných funkcií, vyradení zo spoločenského a kultúrneho života, ich hospodárska činnosť bola limitovaná. Veľa rodín bolo odkázaných na pomoc charitatívnych spolkov.

  

Po obsadení Lučenca nemeckou armádou 19. marca 1944 odobrali židom ľudské práva aj majetok. V apríli 1944 zavreli židovskú školu a zakázali všetky spolky okrem náboženských obcí. Druhého mája 1944 bola vytvorená Židovská rada (Zsidó tanács), ktorá zodpovedala za dôsledné plnenie protižidovských nariadení.

 

Z tzv. Mlynskej kolónie, ktorá pozostávala z dvoch uličiek s približne 20 domami, a z ďalších 19 ulíc mesta vzniklo 5. mája 1944 geto, kde okrem niekoľkých konvertitov a privilegovaných rodín sústredili viac ako 2 000 židov. V máji 1944 odvliekli z geta približne 80 prevažne mladých mužov do pracovných jednotiek maďarskej armády na ťažké nútené práce. Začiatkom júna 1944 nahnali židov do miestnej tehelne a cez zberné stredisko v meste Balassagyarmat ich

 

12. a 14. júna 1944 deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Medzi odvlečenými boli aj rabíni Dr. Artúr Reschowszky a S. H. Unsdorfer s rodinami. Niekoľko jedincov z geta ušlo. Majetok vyhnaných židov bol zväčša rozkradnutý alebo rozpredaný na dražbách.

 

Po oslobodení

Po skončení vojny sa vrátila do Lučenca iba jedna desatina niekdajších obyvateľov mesta a okolitých dedín. Obnovili jednotnú náboženskú obec. Jej predsedom bol Samuel Rosenberg a duchovným Alexander Schwed. Bohoslužby sa konali v renovovanej ortodoxnej synagóge. V roku 1946 mala náboženská obec okolo 200 členov.

 

V máji 1948 bola otvorená renovovaná monumentálna neologická synagóga za účasti židovskej verejnosti z celého Slovenska a odhalená pamätná tabuľa obetiam holokaustu. Obnovené sionistické hnutie malo asi sto členov. V roku 1948 venovali lučeneckí židia asi milión korún novozaloženému štátu Izrael. V roku 1948 mala židovská náboženská obec 299 členov. V meste bývalo ešte niekoľko desiatok židov, ktorí neboli členmi náboženskej obce. V roku 1949 sa približne polovica židovských obyvateľov vysťahovala do Izraela a do iných štátov.

  

okres Lučenec, Banskobystrický kraj

obyvateľstvo

rok/ počet obyvateľov/ počet židov/ %

1869/ 3 934/ 821/ 20,9

1880/ 5 027/ 1 193/ 23,7

1890/ 7 460/ 1 578/ 21,2

1900/ 9 530/ 1 910/ 20,0

1910/ 12 939/ 2 135/ 16,5

1919/ 16 467/ 2 087/ 12,7

1921/ 12 417/ 2 168/ 17,5

1930/ 15 459/ 2 278/ 14,7

1939/ 12 472/ 2 099/ 16,8

1941/ 14 987/ 2 103/ 14,0

1948/ 13 769/ 299/ 2,2


Literatúra: Encyklopédia židovských náboženských obcí L – R (II. zväzok). 2010. Bratislava : SNM – Múzeum židovskej kultúry 2010. s. 32 - 38.

Fotografie: (1) archív SNM - MŽK (2) Zakladacia listina neologickej synagógyarchív SNM - MŽK (3) Smaltovňa založená r. 1884, zakladatelia Sternlicht Sámuel a Schein Fülöp, archív SNM - MŽK

 

© SNM – Múzeum židovskej kultúry

 

Príbeh k téme

Viola Rozália Fischerová (1922)