Novinky

Prehľad filmovej tvorby

 

Naše filmy 

Pridajte sa k nám

 

Ústredný zväz židovských náboženských obcí 

Židovská náboženská obec Michalovce

Údaje o príchode prvých židovských rodín do Michaloviec nie sú k dispozícii. Podľa dokumentov z roku 1672 sa nachádzalo v mestečku niekoľko osôb židovského vierovyznania. Prvá židovská rodina v Michalovciach je doložená v listine z roku 1725. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1787 bývalo v Michalovciach 74 osôb židovského vierovyznania. Nemali vlastnú náboženskú obec. Na bohoslužby aj do mikve chodili do susedných Pozdišoviec alebo Stráňan a svojich zosnulých pochovávali

na stráňanskom cintoríne.

 

Koncom 18. storočia nastal prudký nárast počtu židovského obyvateľstva. Židia sa začali usídľovať aj v centre mesta, najmä na Hodvábnej ulici, kde si zriadili prvú chasidskú modlitebňu.

 

Podľa dobových svedectiev vlastnili michalovskí židiasynagógu už v roku 1812. Samostatná náboženská obec založená na začiatku 19. storočia mala viac ako 250 členov. V polovici 19. storočia sa ich počet zvýšil asi na 500. Obec bola prísne ortodoxná.

 

V novembri 1865 sa konala v Michalovciach významná konferencia rabínov, známa ako Michalovská synoda. Zúčastnili sa jej rabíni z východných žúp Uhorska. Na konferencii vyhlásili ostrý boj liberalizácii, zmenám tradičných obradov a novotám pri zriaďovaní a udržiavaní kultových objektov. Radikálne michalovské rozhodnutia, ktoré podpísalo 71 prísne ortodoxných rabínov z rôznych častí Uhorska, v značnej miere prispeli k rozkolu medzi židovskými náboženskými obcami. Po židovskom kongrese v Pešti na prelome rokov 1868/69 sa náboženská obec v Michalovciach prihlásila k ortodoxnému smeru.

ENCYKLOPÉDIA ŽIDOVSKÝCH NÁBOŽENSKÝCH OBCÍ / 58

V tomto období tvorili prevažnú časť židovskej komunity prisťahovalci z Poľska. Židovské spoločenstvo žilo izolovane od ostatnej časti obyvateľstva a jeho spoločenské a kultúrne aktivity sa odohrávali najmä v rámci židovských náboženských a charitatívnych organizácií. Židia komunikovali medzi sebou zväčša jazykom jidiš a s majoritným obyvateľstvom po maďarsky, ale aj zemplínskym nárečím.

 

V Michalovciach pôsobilo mnoho významných rabínov. Prvým hlavným rabínom bol Juda Landtmann, potom Aron Grünberg (1811 – 1893), rodák z Trenčína a žiak Chatama Sofera, autor diela Daat Sofer (Názor autora), výkladu zákonov židovského osobného a rodinného práva. Na jeho podnet bola v Michalovciach založená ješiva.

 

Funkciu dajanov vykonávali rabíni Samuel Weinberger a Ezriel (Jechiel) Rubin, ktorý bol až do svojej smrti v roku 1912 aj duchovným miestnych chasidov. Rabín E. Rubin bol slávny učenec. Po smrti A. Grünberga v roku 1873 sa príslušníci náboženskej obce nezhodli na jeho následníkovi a komunita nemala 20 rokov hlavného rabína.

 

Od roku 1894 až do svojej smrti v roku 1932 bol hlavným michalovským rabínom Šimon Ehrenfeld z Bratislavy, vnuk Chatama Sofera, uznávaný kazateľ a pedagóg, veľký znalec judaistiky. V Michalovciach viedol ješivu, ktorá mala asi sto študentov z celého Uhorska. Ako prívrženec bratislavskej školy zaviedol v Michalovciach náboženské obrady podľa aškenázskych zvykov, bežné na západnom Slovensku, hoci väčšina členov náboženskej obce bola naklonená chasidizmu. Počas jeho pôsobenia zaznamenala michalovská náboženská obec všestranný rozmach a stala sa jednou z najväčších a najaktívnejších

na území Slovenska.

 

Židovská náboženská obec v medzivojnovom období

Po vzniku ČSR mala židovská náboženská obec spolu so židovskými obyvateľmi okolitých dedín 3 200 príslušníkov. Jej predsedom bol Dr. Marek Widder, jeho zástupcom a neskorším nástupcom Lazar Fuchs.

 

Pre stále rastúci počet veriacich sa okrem dvoch synagóg konali bohoslužby aj v učebniach a súkromných modlitebniach v rôznych častiach mesta.

 

V období ČSR boli Michalovce jedným z centier židovského učenia na Slovensku. Židovská náboženská obec udržiavala tri ješivy. Viedli ich známi učenci a rabíni Šimon Ehrenfeld, Moses Grünberg a Lazar Davidovič zo Stráňan. Dospelí členovia obce sa vzdelávali v niekoľkých krúžkoch a židovskí žiaci, ktorí navštevovali štátne školy, sa učili náboženské predmety v 8-triednej škole Talmud Tóra.

 

Napriek rastúcej životnej úrovni príslušníkov židovskej komunity žila v Michalovciach pomerne početná skupina nemajetných rodín. Pomáhali im charitatívne spolky a nadácie, napríklad Židovský sociálny spolok (Aguda socialit šel jahdut), Spolok židovských žien , Chevra Kadiša a pobočka americkej svojpomocnej organizácie Joint. Udržiavali ľudovú kuchyňu, nocľaháreň a starobinec.

 

V roku 1933 sa konala v Michalovciach krajinská konferencia organizácií hnutia Betar z východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Desiatky mladých židov z Michaloviec a okolia sa vysťahovalo počas ČSR do Palestíny a stali sa spoluzakladateľmi niekoľkých kibucov.

 

Napriek silnému odporu rabínov a iných náboženských dejateľov vplyv sionistov v náboženskej obci postupne vzrástol. Vo voľbách do predstavenstva obce v roku 1934 získali 55 % z celkového počtu odovzdaných hlasov. Sionista Dr. Alexander Goldstein sa stal podpredsedom náboženskej obce. Miestna pobočka národne orientovanej Židovskej strany mala približne 300 členov. Po voľbách do mestského zastupiteľstva v roku 1928 sa stala najsilnejšou stranou. Získala 1 004 hlasov, 31 % z celkového počtu odovzdaných hlasov a 5 mandátov v mestskom zastupiteľstve.

 

V medzivojnovom období mali židia významné zastúpenie v mestskom zastupiteľstve a iných verejných orgánoch. Po komunálnych voľbách v roku 1923 bolo v mestskom zastupiteľstve 12 židov, reprezentantov rozličných strán. V 30. rokoch sa ich počet zvýšil na 14.

 

V Michalovciach bolo šesť židovských lekárov, deväť právnikov, päť zubných lekárov, traja lekárnici, viacero úradníkov, obchodných a poisťovacích agentov a predavačov. Židia boli účastinármi dvoch bánk a niekoľkých menších priemyselných podnikov. V Michalovciach sa narodil historik a publicista Dezider Galský (1921 – 1990); v obci Žbince (okres Michalovce) divadelný teoretik, kritik a prekladateľ Móric Mittelmann – Dedinský (1914 – 1989).

 

Obdobie holokaustu

Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 sa židia stávali terčom antisemitských provokácií a útokov. Miestni príslušníci Hlinkovej gardy a žandári zaistili 5. novembra 1938 299 židov bez domovskej príslušnosti v meste a odvliekli ich na územie odstúpené

 

Po vzniku vojnového slovenského štátu 14. marca 1939 tvorilo židovskú náboženskú obec v Michalovciach približne 800 rodín. Jej predsedom bol Adolf Lang, podpredsedom Dr. Alexander Goldstein.

 

Pre antisemitskú atmosféru a šikanovanie židovských žiakov v štátnych školách otvorila náboženská obec 1. septembra 1939 päťtriednu židovskú ľudovú školu pre deti z Michaloviec a okolia. Jej riaditeľom bol učiteľ Benjamín Bornstein. V roku 1940 po vylúčení židovských žiakov zo stredných škôl rozšírili židovskú školu o ďalšie štyri triedy. Školu navštevovalo 740 detí. Súčasťou učebného programu bola aj výučba rozličných remesiel. V náboženských školách cheder a Talmud Tóra i v dvoch ješivách sa vyučovalo až do roku 1942.

 

V roku 1941 nastala ďalšia eskalácia protižidovských opatrení z iniciatívy župana. Šarišsko-zemplínska župa predstihla radikálnymi protižidovskými nariadeniami ostatné oblasti Slovenska. V okrese Michalovce zlikvidovali 436 židovských podnikov s ročným obratom vyše 40 miliónov Ks. Od augusta 1941 bolo za niekoľko mesiacov arizovaných 62 židovských podnikov s ročným obratom 30 miliónov Ks. Židov odstránených z hospodárskeho procesu odvliekli gardisti na jeseň 1941 na nútené práce. Mnoho židovských rodín prežilo len vďaka podpore svojich súvercov.

 

V novembri 1941 prišlo do Michaloviec 245 bratislavských židov, ktorých vyhnali zo svojich domovov. Miestna pobočka Ústredne Židov a židovská náboženská obec im poskytli prístrešie a najnutnejšie životné potreby. Začiatkom roku 1942 dosiahol počet židovského obyvateľstva v Michalovciach historické maximum, približne 4 250 osôb.

 

Deportácia židov z Michaloviec a okolia sa začala 19. marca 1942. Židovská náboženská obec bola o prípravách na deportácie informovaná, a tak sa prevažnej väčšine slobodných dievčat a žien, ktoré povolali ako prvé na 20. marca, podarilo včas ukryť alebo ilegálne prejsť do Maďarska. Zo 629 povolaných odvliekli 20. marca do zberného tábora v Poprade 126, z toho z Michaloviec iba 17, a 21. marca 1942 ďalších 40 židovských dievčat. Mladé ženy a dievčatá zaradili do prvého transportu zo Slovenska vypraveného z Popradu 25. marca 1942 do vyhladzovacieho tábora Osvienčim.

 

Mladých mužov sústredili 30. marca 1942 do budovy gréckokatolíckeho učiteľského ústavu. Zo 697 osôb určených na odsun zaistili gardisti a žandári 449. Nasledujúci deň ich odvliekli do zberného strediska v Žiline a 5. apríla deportovali do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline.

 

Deportácie židovských rodín z Michaloviec a okolia prebiehali začiatkom mája 1942. Štvrtého mája 1942 prišiel do Michaloviec deportačný komisár a osobitná jednotka Hlinkovej gardy, aby zabezpečili sústredenie židov určených na odsun a ich deportáciu. Tri dni, 6. – 8. mája 1942, prebiehalo v Michalovciach a na okolí zatýkanie židovských obyvateľov sprevádzané násilím a brutalitou.

 

Prvý transport, 1 038 židov, bol vypravený 6. mája 1942 do Naleczówa v blízkosti Lublina a odtiaľ do geta v meste Luków. Ďalších 1 040 židov, 800 z Michaloviec a 240 z okolitých obcí, deportovali 7. mája 1942 do geta v Lukówe. Tretí transport s 1 001 židmi, prevažne z okolitých obcí a zo Sečoviec, vypravili 8. mája 1942 do Naleczówa vo východnom Poľsku a následne do obce Medzyrzecz Podlaska a iných lokalít v lublinskej oblasti. Obyvatelia mesta a okolitých obcí sa vlámali do bytov deportovaných a rozkradli ich majetok. Podľa historických prameňov bola na jeseň 1942 prevažná väčšina deportovaných židov z Michaloviec usmrtená.

 

Deportácie židov z Michaloviec a okolia pokračovali v júni 1942. V priebehu jedného mesiaca vypravili ďalších šesť menších skupín do zberných táborov v Žiline a v Poprade. Bolo to niekoľko sto rodín a medzi deportovanými bol aj sedemdesiatšesťročný rabín Izrael Bródy.

 

V roku 1942 odvliekli približne 80 % židov z Michaloviec a okolia do táborov smrti. Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 zostalo v okrese Michalovce 1 020 židov dočasne chránených výnimkami.

 

V michalovskom okrese bolo 1. februára 1944 registrovaných 590 osôb židovského vierovyznania dočasne chránených výnimkami a zaradených do hospodárskeho procesu. Niekoľko židov žilo v Michalovciach ilegálne s falošnými dokladmi. Po nútenej evakuácii židovského obyvateľstva z východného Slovenska v máji 1944 zostalo v okrese Michalovce len 47 židov, zväčša lekárov a ich rodinných príslušníkov. Prevažná väčšina bola odsunutá do rôznych obcí a miest stredného a západného Slovenska. Začiatkom júna 1944 prechádzali okolo Michaloviec transporty maďarských židov, ktoré smerovali do Osvienčimu. Asi dvadsiatim sa podarilo z transportu uniknúť. V Michalovciach sa však dostali do rúk žandárov. Ich ďalší osud nie je známy.

 

Po vypuknutí SNP 54 židov z Michaloviec vstúpilo do povstaleckej armády a do partizánskych jednotiek, 11 padli v bojoch. Po potlačení Povstania nacisti zaistili desiatky židov, ktorí sa ukrývali v lesoch a bunkroch. Časť popravili na území Slovenska a časť deportovali do Osvienčimu a iných táborov. Medzi deportovanými bol aj rabín Naftali Fried s rodinou.

 

Po oslobodení

Po oslobodení mesta sa postupne vrátilo do Michaloviec asi 650 židov, ktorí sa ukrývali v lesoch a v odľahlých obciach vďaka pomoci domáceho obyvateľstva. Niekoľkí prežili hrôzy koncentračných táborov. Asi 350 z nich boli pôvodní obyvatelia mesta.

 

Židovská komunitasa postupne rozrastala o ďalších prisťahovalcov a sľubne sa rozvíjala. Príslušníci židovskej náboženskej obce obetavo pracovali na oživení židovských tradícií.

 

Na čele obnovenej pobočky sionistického hnutia stál jej predvojnový pracovník Dr. Alexander Goldstein, člen predsedníctva Zväzu sionistov v ČSR. V roku 1947 vyzbierali sionisti v Michalovciach 200 000 Kčs na vysadenie lesa v Jeruzalemských horách na pamiatku obetí holokaustu z ČSR. V rokoch 1948 – 1949 sa väčšina židov z Michaloviec vysťahovala do Izraela a iných krajín. Po zastavení vysťahovania koncom roku 1949 zostalo v Michalovciach asi 300 židov, príslušníkov náboženskej obce.

 

okres Michalovce, Košický kraj

obyvateľstvo

rok/ počet obyvateľov/ počet židov/ %

1787/ 1 493/ 74/ 5,0

1828/ 2 118/ 171/ 8,1

1880/ 3 973/ 1 079/ 27,2

1900/ 4 906/ 1 492/ 30,4

1910/ 6 120/ 2 200/ 35,9

1919/ 8 857/ 2 699/ 30,5

1921/ 7 351/ 2 694/ 36,6

1930/ 11 602/ 3 386/ 29,2

1940/ 14 215/ 4 179/ 29,4

 

Stráňany

Dnes súčasť Michaloviec, v minulosti obec, v ktorej žila od polovice 18. storočia početná židovská komunita s množstvom kultových objektov. Stráňany boli sídlom židovskej náboženskej obce aj rabinátu. V roku 1940 mala židovská náboženská obec asi 150 členov a na jej čele stál Samuel Pollak. Rabín Lazar Davidovič bol hlavným rabínom a viedol samostatnú ješivu.

 

Prevažnú časť židovských obyvateľov odvliekli 6. mája 1942 do Michaloviec a 8. mája 1942 ich deportovali do oblasti Lublina v obsadenom Poľsku. V Stráňanoch zostala po nich synagóga, cintorín, učebňa, mikve a dom, v ktorom býval rabín.

 

Literatúra: Encyklopédia židovských náboženských obcí L – R (II. zväzok). 2010. Bratislava : SNM – Múzeum židovskej kultúry 2010. s. 56 - 64.

Fotografie: (1) Pečiatka predstavenstva židovskej náboženskej obce v Michalovciach, archív SNM - MŽK (2) Synagóga, archív SNM - MŽK (3) Obchodník s farbami Meir Goldstein so synom, archív SNM - MŽK

 

© SNM – Múzeum židovskej kultúry 

 

Príbeh k téme

Bernard Knežo Schönbrun (1919 - 2007)