Mjanmarsko: Nevšedná stopa židovskej kultúry v krajine, ktorá sa uzavrela pred svetom

 

Keď zaznie slovo Mjanmarsko (donedávna Barma), začujete v ňom ozvenu exotiky, čohosi vzdialeného, bežne nedosiahnuteľného, ale zato dobrodružného a nebezpečného. Ešte pred pár rokmi to bola krutá realita a ani dnes nemajú jej obyvatelia na ružiach ustlané. Krajina, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej Ázii a jej brehy obmýva Andamanské more, sa zmietala v dlhotrvajúcej občianskej vojne a stále v nej rozhoduje vojenská junta. Napriek navonok deklarovanému uvoľneniu diktátorského režimu naďalej dochádza k porušovaniu ľudských práv či cenzúre, nehovoriac o dôsledkoch konfliktu, akými sú zničenie funkčnej ekonomiky a následná chudoba. Mjanmarsko však v poslednom období urobilo krok vpred aspoň v oblasti turistického ruchu a hranice otvára čoraz väčšiemu počtu cestovateľov, medzi ktorými nechýbajú ani Slováci.


Patrí k nim aj Attila, ktorý Mjanmarsko navštívil v októbri minulého roka a zavítal taktiež do synagógy Musmeah Yeshua, zaradenej do zoznamu kultúrnych pamiatok Rangúnu. Ten bol hlavným mestom Mjanmarska až do roku 2005 a uvedená synagóga je jedinou v krajine. Keby bola história zhovievavejšia, možno by ich tu stálo viac a židovská komunita by mala oveľa početnejšie zastúpenie. V súčasnosti žije v Rangúne už len približne dvadsať členov a podľa internetových zdrojov ich nie je v celom Mjanmarsku viac ako štyridsaťpäť. Kedysi však tomu bolo úplne inak...


Dejiny Židov na území dnešného Mjanmarska siahajú do 19. storočia, kedy sem začali prichádzať prví obchodníci z Indie, ktorí sa usadili v Rangúne či Mandalay. Prosperitu pod britskou nadvládou im zabezpečil najmä predaj ryže, bavlny a drahých kovov. Židovská obec sa postupne vzmáhala a počas vrcholu ju tvorilo 2 500 členov. Židia tu harmonicky spolunažívali s kresťanmi, budhistami, hinduistami, moslimami a Číňanmi. Antisemitizmus neexistoval. Pokojné dni sa skončili po japonskej invázii počas druhej svetovej vojny. Bombardovanie Rangúnu v decembri 1941 a vtrhnutie spojencov tretej ríše do krajiny mali za následok útek Židov, ako aj tisícov Barmčanov do Indie. Späť sa vrátil už len málokto, čo uštedrilo tunajšej židovskej komunite tvrdý úder.


Krátky rozkvet judaizmu sa odohral po vyhlásení nezávislosti štátu Izrael v roku 1948 a vytvorení vzájomných srdečných politických vzťahov. Izrael otvoril svoju prvú diplomatickú misiu v Rangúne v roku 1953, a v roku 1957 z nej spravil veľvyslanectvo. V roku 1962 však barmský generál Ne Win zvrhol civilnú vládu, zriadil vojenskú diktatúru, postupne znárodnil priemysel, vyhlásil politiku prísnej sebestačnosti a neutrality a izoloval Barmu od zvyšku sveta. Z krajiny vtedy odišli takmer všetci Židia, pričom posledný rabín ju opustil v roku 1969.


Tí, ktorí tu zostali do dnešných čias, využívajú synagógu Musmeah Yeshuay len zriedka. Naplniť požadované kvórum mužov k modlitbe nie je jednoduché. Domácim však pomáha turizmus a židovskí návštevníci, vďaka ktorým sa darí dovŕšiť potrebný počet. Záujemcov po synagóge už dlhé roky sprevádza jej správca Moses Samuels, ktorý prebral žezlo od svojho otca a chce ho neskôr predať svojmu synovi. Osobne sa s ním stretol aj Attila, podľa ktorého ich privítal s tradičnou kipou na hlave a nechal ich, aby si pokojne obzreli interiér aj exteriér.


Synagóga Musmeah Yeshuay je umiestnená blízko centra Rangúnu, v štvrti, ktorú vybudovali Briti ešte v 19. storočí a dýcha koloniálnym štýlom. "Neďaleko je známa ulica, kde sa nachádza najstaršia pagoda mesta (Shwedagonská pagoda) a jeden z dvoch veľkých trhov, v okolí ktorých zvyknú ľudia organizovať protesty," hovorí Attila, ktorý sa na návštevu synagógy nechal zlákať turistickým internetovým sprievodcom. Aj vďaka zmienkam v médiách nezostáva toto miesto prázdne a zabudnuté.

 

Nielen toto miesto, ale aj Mjanmarsko ako také, patrí k destináciám, ktoré sa oplatí navštíviť, a to aj napriek tomu, že patrí medzi najchudobnejšie krajiny Ázie, trpí nedostatkom elektrickej energie, nerozvinutou dopravnou infraštuktúrou, rokmi izolácie a sankciami, ktoré ho odrezali od prílevu financií. Možno v budúcnosti poskytne priestor pre čulý zahraničný obchod, ktorý priláka obchodníkov, aby tu opäť zapustili korene.

 

 

Fotografie:

(1) Synagóga Musmeah Yeshua

(2) Text na tabuli v synagóge Musmeah Yeshua: "Strom môže stáť osamelý v poli, človek môže byť osamelý vo svete, ale Žid nikdy nie je osamelý počas sviatkov. Dom diaspóry."

 

Spracovala: Silvia Závodská

Foto: Attila Mészáros

 

© EDAH o.z.

 
 
20150308105644efk.jpg
Synagóga Musmeah Yeshua, foto: Attila Mészáros
20150308105626ru6.jpg
Interiér synagógy Musmeah Yeshua, foto: Attila Mészáros
201503081056115ye.jpg
Interiér synagógy Musmeah Yeshua, foto: Attila Mészáros
20150308105557dph.jpg
Puzdrá na Tóru, foto: Attila Mészáros