Novinky

SNM-Múzeum holokaustu Sereď

 

Seminár 2015

 

Naše filmy 

Pridajte sa k nám

 

Ústredný zväz židovských náboženských obcí 

nachadzate sa > SNM - Múzeum holokaustu Sereď

Pracovný a koncentračný tábor Židov v Seredi

V období 2. svetovej vojny boli v Seredi, Novákoch a Vyhniach vybudované pracovné a koncentračné tábory pre Židov, odkiaľ boli vypravované deportačné vlaky do koncentračných táborov na územia okupované nacistami. Väčšina deportovaných Židov sa už naspäť nikdy nevrátila. Táborové objekty v Novákoch a Vyhniach sa nezachovali. Preto tábor v Seredi predstavuje jediný autentický pracovný a koncentračný tábor z obdobia druhej svetovej vojny na území Slovenskej republiky.

 

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 9. septembra 1941 schválila nariadenie o právnom postavení Židov známe pod názvom Židovský kódex. Židovský kódex patrí k najtvrdším právnym normám z obdobia existencie Slovenskej republiky 1939 – 1945. Svojou krutosťou predčil aj protižidovské právne normy Nemeckej Ríše. Tento kódex označil a svojimi definíciami vyčlenil časť obyvateľstva Slovenska ako menejcennú vrstvu. Aplikovaním tejto normy boli Židia zbavení ľudských a občianskych práv. Znamenal zákaz uzatvárať zmiešané manželstvá, stratu volebného práva, zákaz vykonávania niektorých povolaní, obmedzenie listového tajomstva, obmedzenie náboženského života, vzdelania, zamestnávania, manipuláciu s majetkom a jeho § 22 nariaďoval židovským obyvateľom vo veku od 16 do 60 rokov pracovnú povinnosť pod dozorom ministerstva vnútra. Tento paragraf sa stal symbolom vrcholiacej tragédie slovenských Židov. Slovenská vláda v poslednej tretine marca 1942, odvolávajúc sa práve na túto pracovnú povinnosť Židov, začala deportovať židovských obyvateľov z územia Slovenska.

 

Pracovný tábor pre Židov v Seredi bol zriadený v septembri 1941 v časti vojenského objektu. Pôvodne sa so sereďským táborom počítalo iba ako s táborom dislokačným, resp. táborom pracovným pre Židov, kde by sa využila pracovná sila tých, ktorí boli vyradení z verejného hospodárskeho života. Hlavným podnikom tábora bola veľká stolárska dielňa. V tábore sa nachádzala aj zámočnícka dielňa a prevádzka na výrobu betónového tovaru. Ženy boli zamestnané v krajčírskej dielni, kde šili čiapky, rovnošaty, bielizeň, pracovné plášte. Väzni v tábore spávali na podobných drevených pričniach ako väzni v Osvienčime. Tábor spočiatku strážilo 55 príslušníkov Hlinkovej gardy. Ženatí gardisti zarábali asi dvetisíc korún mesačne, slobodní o päťsto menej. V tom čase bol priemerný mesačný plat robotníka osemsto korún.

 

Avšak už koncom februára 1942 bolo isté, že pracovné tábory sa zmenia na koncentračné tábory pre sústreďovanie židovských osôb určených na deportácie do nacistických koncentračných táborov. Deportácie Židov do koncentračných táborov sa uskutočnili v dvoch etapách. V prvej etape od marca do októbra 1942 bolo do koncentračných táborov na územie okupovaného Poľska vypravených 57 transportov. Z toho 38 transportov odišlo do železničnej stanice Naleczów pri Lubline a zvyšných 19 transportov smerovalo do Auschwitzu. V prvom transporte z Popradu dňa 25. marca 1942 bolo vyvezených 1000 mladých žien a dievčat. Nasledovali transporty práceschopných mužov. Deportácie boli prerušené na jeseň 1942, keď na svetlo vyšli zrejmé pochybnosti o osude deportovaných.

 

Najotrasnejší pohľad poskytovali dva posledné transporty. Jeden z nich bol určený pre pacientov židovskej nemocnice v Seredi, ktorí boli bezvládni a nedokázali sa hýbať. Druhý pozostával z duševne chorých, telesne postihnutých, ktorých zozbierali zo všetkých liečebných ústavov. To bol posledný transport, ktorý 20. októbra 1942 opustil Slovensko. V prvej vlne deportácií bolo zo Slovenska násilne vyvezených 57 752 Židov, z ktorých holokaust prežilo len niekoľko sto.

 

V druhej etape, po potlačení SNP a následnej okupácii Slovenska nacistickými vojenskými a policajnými jednotkami bol v Seredi zriadený koncentračný tábor. Od septembra 1944 do marca 1945, bolo zadržaných a v tábore väznených 11 719 Židov. Do Serede sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. V tábore boli Židia vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Väzni museli napríklad celú noc pochodovať po areáli tábora. Tých, ktorí spadli, zastrelili, alebo surovo zmlátili. V zime polievali väzňov studenou vodou. Posledný transport s 360 osobami odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína.


Múzeum holokaustu Sereď

Bývalý pracovný a koncentračný tábor Židov v Seredi predstavuje autentické miesto, ktoré sa viaže k tragickému obdobiu „riešenia židovskej otázky na Slovensku“ počas druhej svetovej vojny. Pri príležitosti Pamätného dňa obetiam holokaustu a rasového násilia sa zrodila myšlienka vyhlásiť objekty piatich barakov pracovného a koncentračného tábora v Seredi za národnú kultúrnu pamiatku a následne v nich vybudovať múzeum holokaustu. Túto myšlienku oficiálne schválilo rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky dňa 12. mája 2009, ktorým bol bývalý pracovný tábor v Seredi vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

 

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 13. mája 2009 k akčnému plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2009 - 2011 uložila ministrovi kultúry zabezpečiť zriadenie Múzea holokaustu v Seredi.

 

Rekonštrukciu piatich pôvodných barakov a následné inštalovanie muzeálnych zbierok riadi SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. V rámci múzea plánujú vybudovať vzdelávacie centrum v oblasti holokaustu s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré bude slúžiť študentom, pedagógom a širokej verejnosti.

 

Fotografie

(1) foto Pokorný

(2) Šmuel Givoni - súkromný archív

(3) archív SNM - Múzea židovskej kultúry v Bratislave

(4) foto Pokorný