India

Michal Vaněk, člen nášho združenia, strávil dva októbrové týždne v bohato zaľudnenej krajine - Indii. Počas svojej cesty navštívil komunitu indických Židov v juhoindickom meste Kočin (Cochin), ktorej zakladatelia, podľa niektorých historikov, osídlili osadu Cranganore už v 1. storočí nášho letopočtu. Boli to hlavne rodiny obchodníkov s korením. Táto komunita ako aj jej najvzácnejšie pamiatky – najmä Paradesi Synagóga zo 16. storočia, či židovský cintorín, prežili vďaka tolerancii miestnych panovníkov až dodnes. V súčasnosti žijú v Kočine už iba štyri židovské rodiny. Kočinskí Židia nemajú dostatok židovských potomkov, čo sťažuje vykonávanie náboženských obradov. Na to, aby mohli praktizovať náboženské rituály, pozývajú k sebe členov iných komunít. Spolu tak dokážu vytvoriť minjan, modlitebné minimum desiatich mužov potrebných k verejnej modlitbe.

Gruzínsko

V júni 2010 sa Michal Vaněk vydal na potulky Gruzínskom. V tejto kaukazskej republike žije približne 13.000 Židov. Z nich sa väčšina, asi 11.000, sústreďuje v hlavnom meste Tbilisi. Najväčší dojem v ňom zanechali tri synagógy Jedna z nich by mala po rekonštrukcii slúžiť ako budova nového Múzea židovskej histórie v Gruzínsku. Spomienky a zážitky z pobytu v Gruzínsku plánuje Michal priblížiť na výstave fotografií. Jej otvorenie sa predpokladá na začiatok roka 2011 v priestoroch SNM- Múzea židovskej kultúry v Bratislave.

Nórsko

Niekoľko dní neskorej jesene v roku 2009 strávili Martin Korčok a Michal Vaněk s predstaviteľmi židovskej komunity v nórskom meste Trondheim. Zaujímavosťou je, že do roku 1814 mali Židia vstup do Nórska zakázaný. Podľa štatistík z roku 1900 žilo v meste Trondheim 119 Židov. V roku 1925 tu prívrženci judaizmu vybudovali synagógu. Táto stavba je najsevernejšie situovanou stavbou svojho druhu na svete. Počas 2. svetovej vojny po príchode Nemcov (1940) žilo v meste 240 Židov. Aj nórskych židovských obyvateľov postihli deportácie. V roku 1942 Nemci deportovali do koncentračného tábora Auschwitz 135 Židov z Tronhdeimu. Len piati z nich prežili vojnu. V povojnovom období sa židovská komunita postarala o znovuotvorenie synagógy. Dvere synagógy sa slávnostne opäť otvorili v roku 1947. Presne o 50 rokov neskôr pri synagóge vyrástlo židovské múzeum. V súčasnosti sa k židovskej obci v Trondheime hlási niečo málo cez 100 členov. Väčšina z nich sú potomkovia Židov, ktorí sa pred istou smrťou počas 2. svetovej vojny zachránili útekom do Švédska.

Grécko

V dňoch 21. až 24. novembra 2009 navštívili Martin Korčok a Michal Vaněk predstaviteľov židovskej komunity v Aténach. Po prílete do antického mesta zavítali priamo do Židovského múzea. Toto múzeum, ktoré sa nachádza v centre mesta na ulici Nikis, bolo založené v roku 1977 a znázorňuje históriu Židov v Grécku starú 2.300 rokov. Židovská komunita v Aténach má v dnešných dňoch 3.000 členov. V súčasnosti im slúžia dve funkčné synagógy. Obidve sa nachádzajú na tej istej ulici v štvrti Thission v blízkosti centra mesta. Sefardská synagóga Bet Šalom bola postavená v roku 1935 a zrekonštruovaná v 70. rokoch 20. storočia. Druhú synagógu Etz Chajim, známu aj pod menom Ioannina, vybudovali v roku 1904. Židovskej komunite žijúcej v Aténach patria dva cintoríny, starší z nich sa však už nepoužíva.

Z hlavného mesta Grécka sme sa presunuli do mesta Chalkis, kde nás pohostila tamojšia židovská komunita. Na obede sme mali možnosť stretnúť sa s izraelským veľvyslancom v Grécku. Stredoveký cestovateľ Benjamin z Tudela vo svojich memoároch spomína, že v 12. storočí žilo v meste 200 Židov. Začiatkom 2. svetovej vojny ich tu bolo 325. Po vstupe Nemcov do mesta sa väčšina z nich ukryla v horách. Neskôr ušli do Turecka a odtiaľ do Palestíny. 90-im z nich sa bohužiaľ nepodarilo uniknúť a padli do nemeckého zajatia. 2. apríla 1944 boli deportovaní do koncentračného tábora Auschwitz. Podľa zistení žilo v meste v roku 1959 už iba 122 Židov. Židovský cintorín v meste Chalkis je jedným z najstarších európskych cintorínov svojho druhu. Najstaršie zachované hroby na cintoríne sú až z roku 1326. Nová časť cintorína sa využíva aj v súčasnosti.

Švédsko

Židovskú komunitu v Štokholme navštívil náš člen Martin Korčok v dňoch 28. mája až 4. júna 2009. Hlavným cieľom tejto návštevy bola jeho prednáška pri otvorení výstavy renomovanej slovenskej fotografky židovského pôvodu Viery Kamenickej s názvom Chatam Sofer. Pri tejto príležitosti boli Viera Kamenická a Martin Korčok prijatí veľvyslancom Slovenskej republiky vo Švédsku a predsedom Židovskej komunity v Štokholme.

Židia začali prichádzať do Švédska po roku 1850. Prvé vlny prisťahovalcov boli z Ruska a Poľska. V roku 1920 žilo vo Švédsku približne 6.500 Židov. Po 1. svetovej vojne prichádzali ďalší Židia z Nemecka, Československa a Rakúska.

Počet židovského obyvateľstva vo Švédsku narástol hlavne v období 2. svetovej vojny. Keďže Švédsko bolo počas vojny neutrálnou krajinou, útočisko tu našli Židia z Nórska, Dánska a taktiež maďarskí Židia, ktorých zachraňoval diplomat Raoul Wallenberg. Tomuto šľachetnému človeku je venovaný pamätník aj v Bratislave, ktorý sa nachádza na Zámockej ulici, ako vďaka za to, že zachránil aj viacerých Židov zo Slovenska, ktorí sa ukrývali v Maďarsku.

Po 2. svetovej vojne prichádzali do Švédska ďalší židovskí utečenci, hlavne z pobaltských štátov, Rumunska, Poľska. Neskôr, v roku 1956 aj z Maďarska a v roku 1968 z Československa.

Odhadovaný počet Židov vo Švédsku je asi 20.000, avšak iba 7.000 z nich sa hlási k židovským náboženským obciam v krajine. Najpočetnejšia židovská komunita žije v Štokholme. Vybudovali si tu škôlku, školu, knižnicu a týždenne vysielajú v rádiu program so židovskou tematikou. Okrem toho sa v meste nachádzajú tri funkčné synagógy. Ostatní Židia vo Švédsku sú roztrúsení hlavne po väčších mestách ako napríklad Malmö, Gothenburg, Helsingborg, Lund a Uppsala.

Azerbajdžan

V roku 2008 člen nášho združenia Michal Vaněk zavítal do najväčšej z kaukazských republík, do Azerbajdžanu. Na svojej ceste sa stretol s členmi aškenázskej komunity v Baku a členmi komunity tzv. horských Židov v podkaukazskom meste Guba. V tejto krajine žije podľa oficiálnych štatistík asi 25.000 ľudí hlásiacich sa k židovskej komunite. Väčšina židovského obyvateľstva je sústredená v hlavnom meste Baku. Z Baku pochádza mimo iných aj známy šachový veľmajster Gari Kasparov, ktorý sa tu narodil ako Garri Kimovič Weinstein v roku 1963.

Na území dnešného Azerbajdžanu existujú tri židovské komunity. Najstaršou sú horskí Židia, ktorých je v Azerbajdžane okolo 12.000, vyše 6.000 žije v hlavnom meste Baku a asi 3.600 v meste Guba. Podľa názoru prevažnej väčšiny historikov sa horskí Židia na tomto území usídlili už pred 1.500 rokmi a zrejme predstavujú jednu z najstarších usídlených židovských komunít na svete. Pôvod horských Židov je neznámy, sami seba nazývajú Tatmi a podľa legendy patria medzi stratené izraelské kmene.

Druhou najpočetnejšou židovskou komunitou sú aškenázski Židia, ktorých žije na území Azerbajdžanu približne 5.000, z toho 3.500 v Baku. Aškenázski Židia sa na území objavili začiatkom 19. storočia, keď Ruská ríša okupovala časť územia dnešného Azerbajdžanu.

Neustále klesajúci počet členov komunity je ovplyvnený najmä častou emigráciou Židov do zahraničia, ktorí smerujú hlavne do Izraela, USA a Austrálie.

Cestu po Azerbajdžane sme priblížili prostredníctvom výstavy fotografií Kaukazskí Židia – Azerbajdžan, ktorá bola od 16. marca do 20. augusta 2010 sprístupnená v SNM - Múzeu židovskej kultúry v Bratislave. Výstava bude opäť otvorená pre širokú verejnosť v priestoroch Tatranskej galérie v Poprade od 25.marca 2011.