Podpora organizačného zabezpečenia vzdelávania pedagogických zamestnancov v oblasti výučby o holokauste na základných školách a stredných školách

 

Dotácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

 

Podpora organizačného zabezpečenia vzdelávania pedagogických zamestnancov v oblasti výučby o holokauste na základných školách a stredných školách sme využili na seminár pre dvadsať pedagógov s názvom Holokaust a jeho výučba na školách, ktorý sa konal v dňoch 4. – 11. decembra 2016 v Jad Vašem v Izraeli. Medzinárodná škola štúdií holokaustu v Jad Vašem na seminár poskytla svoje priestory a popredných expertov v oblasti výučby o holokauste. Edah o.z. zabezpečil slovenských expertov v oblasti vzdelávania o holokauste, výber pedagogických zamestnancov a organizačné krytie podujatia. 

 

Hodnotenie seminára niektorými účastníkmi:

 

PaedDr. Miroslava Košťálová, Základná škola, Topoľová 8, Nitra

Seminár hodnotím vysoko pozitívne vo všetkých smeroch – odbornom, didaktickom i organizačnom. Prebiehal v zmysle programu, všetky naplánované aktivity boli splnené na vysokej úrovni. Príjemný prekvapením pre mňa bola osobná účasť pána veľvyslanca Slovenskej republiky v Izraeli Petra Hulényiho, čo je dôkazom toho, že i predstavitelia zastupiteľského úradu SR v Izraeli oceňujú takéto vzdelávacie aktivity pre slovenských pedagógov a pripisujú im patričnú vážnosť.  

 

Stretnutie s pracovníkmi Jad Vašem múzea – Richelle Budd Caplan, Miriam Mouryc, Dr. Chava Baruch a i. ma utvrdilo v tom, že vzdelávaniu pedagógov sa venuje veľká pozornosť a takéto vzdelávanie má svoje veľké opodstatnenie. Vysoká profesionalita zamestnancov Múzea Jad Vašem, ale i pozvaných hostí seminára ma utvrdili v tom, že vzdelávanie na autentických miestach je veľmi dôležité a zvlášť potrebné pri vyučovaní problematiky ľudských práv. Prostredníctvom workshopov, prednášok i prehliadok múzea sme mali možnosť rozšíriť si naše odborné, ale i didaktické vedomosti, zručnosti, neraz sme dostali možnosť i novým spôsobom rozvíjať postoje žiakov v súlade s modernými trendmi vyučovania holokaustu. 

 

Pre mňa bola mimoriadne cenná praktická a didaktická časť seminára, ktorú budem môcť využiť vo svojej pedagogickej praxi – námety, inšpirácie, aktivity a tipy, ako veku primeraným spôsobom uplatniť získané vedomosti na základnej škole. Rovnako inšpirujúca bola pre mňa aj časť venovaná prezentáciám účastníkov seminára, ako sa v rôznych inštitúciách a školách zaoberajú vyučovaním holokaustu. 

 

Osobitné miesto mali i sprievodné aktivity – kultúrne, poznávacie, ktoré prispeli k lepšiemu poznaniu historického kontextu problematiky ľudských práv a jeho vyučovania, historických a geografických charakteristík Izraela, čím seminár nadobudol výrazný nadpredmetný charakter. Zároveň sme sa mohli presvedčiť aj o konkrétnych aktivitách, ktorými sa rozvíja slovensko-izraelská spolupráca. 

 

Som veľmi vďačná organizátorom – Edah o.z., MŠVVaŠ SR a Múzeum Jad Vašem, lektorom  a prednášajúcim z Jad Vašem, že mi umožnili zúčastniť sa vysoko kvalitného semináru a získať nové poznatky v oblasti vyučovania ľudských práv a holokaustu.  

 

 

PhDr. Adriana Kičková, PhD., Katedra histórie, UKF Nitra

V pedagogickej praxi v poslednom čase prichádzam do kontaktu so zvyšujúcou sa neznášanlivosťou, radikálnymi názormi, predsudkami a stereotypmi predovšetkým u mladých ľudí (tak na základných ako i stredných školách). Zarážajúce na celej skutočnosti je, že uvedené postoje v nich prehlbujú nielen rodinní príslušníci, ale i pedagógovia.

 

Deti sú tak s danými predstavami konfrontované a škola v súčasnosti, takéto názory viditeľne, či skryte toleruje. Chýba snaha uviesť chybné názory na pravú mieru, rovnako ako snaha ukázať nielen deťom, že ich zmýšľanie nie je správne. V mnohých prípadoch balansuje na hranici zákonnej únosnosti. Práve preto považujem seminár, ktorého som sa zúčastnila za výbornú formu edukácie, ktorá umožňuje pedagógovi prostredníctvom inovatívnych a kreatívnych metód, nenútenou a veku primeranou formou, zlepšiť vlastné formy vyučovacích metód v spojení s prezentovanou témou seminára.

 

Workshopy a prednášky v Jad Vašem a ich prednášajúci, ponúkli viacero možností ako  uchopiť, z viacerých strán, tému antisemitizmu, tak, aby si každý pedagóg našiel svoj smer pri edukácii na základe poznania „svojich“ detí. Prezentované metódy mi ukázali cestu ako ešte účinnejšie bojovať s rasizmom, antisemitizmom a ďalšími radikálnymi presvedčeniami a názormi, tak v školskom ako i mimoškolskom prostredí.

 

Osobne ma najviac zaujali možnosti výučby v podaní Dr. Chavy Baruch. Práca s emóciami prostredníctvom výpovedí preživších, nielen v podobe priamej výpovede a následnej osobnej diskusie Naftali Fürstom. Veľký potenciál pre vlastnú prax vidím aj v prezentovaných, zaznamenaných výpovediach na filmovom plátne. Z môjho pohľadu, predstavuje filmové stvárnenie najlepšiu, modernú metódu, vzťahujúcu žiaka do „príbehu“. Hranie úloh počas workshopov, používanie fotografií i karikatúr, odhalilo ako hlboko môžu byť zakorenené predstavy o skupinách, nielen z náboženského, či etnického hľadiska, čo v súčasnosti predstavuje rizikový faktor.

  

 

Mgr. Zuzana Kohútová, Gymnázium Milana Rúfusa, Ul. J. Kollára 2, Žiar nad Hronom

Vo svojej správe sa sústredím hlavne na to, prečo je potrebné usporiadať seminár v Jad Vašem v Jeruzaleme, pretože niektoré jeho atribúty sú jednoducho neprenosné.

 

1.      Jad Vašem ako vzdelávacie stredisko a memoriál. Nepoznám na Slovensku inštitúciu s takou premyslenou koncepciou. Na človeka vplýva prostredie samotného memoriálu, artefakty, s ktorými sa stretáva aj na chodbách (plagáty, nápisy, pamätné tabule). Mnohé z nich vie použiť pri jednotlivých metodikách, veľa z nich môže dostať/ kúpiť si vo forme učebných pomôcok. Väčšina z nás sa po návrate pripravuje predstaviť Jad Vašem ako inštitúciu v učiteľských kolektívoch, žiakom na prednáškach a aj týmto sprostredkovať myšlienky, emócie a tak prispieť k šíreniu humanistický, antirasových postojov.

 

2.      Stretnutia s preživšími a lektormi. Stretnutie s nimi je často limitované fyzickými silami, bude čoraz ťažšie vidieť ich na Slovensku. Počúvanie ich príbehu je neopakovateľný zážitok, silná emócia. Mne osobne veľmi pomohla metodika predstavená Miriam Mouryce, ako pracovať s filmovým dokumentov rozprávajúcim príbeh. Je to jedna z ciest, ale v Jad Vašem si aj každý lektor nesie „svoj rodinný príbeh“. Keď sme sa pri odchode rozprávali o lekciách, ktoré zanechali silný dojem, každý nesmierne vyzdvihol Dr. Chavu Baruch a jej Cestu z táborov, kde zmapovala osudy druhej a tretej generácie po holokauste, pričom používala aj svoje vlastné skúsenosti. Myslím, že nás v mnohom posunula v myslení, ukázala, že historické skúsenosti sa „nekončia“ ale prenášajú generačne. Toto bola cenná skúsenosť a pohľad. Pre mňa sa stanú námetom, ako pracovať s historickými témami pri študentských prácach SOČ alebo EUSTORY.

 

3.      Vzdelávanie v múzeu. Veľmi dôležitý prvok. Na Slovensku je veľa múzeí ešte stále koncipovaných „staticky“ – niečo vám povedia, niečo ukážu a vy si pozriete a možno o pár dní zabudnete. Na Jad Vašem sa zabudnúť nedá aj preto, že veľa vecí podáva cez náznak, symbol, necháva priestor pre diváka. Možno viac, než konkrétne obrazy hrôz zasiahne to, čo nechajú predstavivosti návštevníka. Toto múzeum je koncipované veľmi ucelene, premyslene, kladie otázky. Je dôležité vidieť ho, lebo človek sa tam naučí pripraviť si hodinu v múzeu, ako prehliadku uviesť, absolvovať, ale aj uzavrieť. Veľmi sa mi páči princíp „otvárania“ a „uzatvárania“ témy, ktorý ma tam naučili. Tento prístup lektorovania a spracovania informácií z múzea budem určite používať aj pri iných príležitostiach.

 

4.      Metodiky - veľmi často mi chýbajú konkrétne rozpracované hodiny, príklady dobrej praxe. Metodiky sa dajú nájsť na rôznych internetových stránkach, aj samotnej stránke Jad Vašem – ale iné je čosi stiahnuť a použiť a iné vyskúšať sám na sebe. Bonusom je, ak to človek robí pod vedením dobrého lektora. Myslím, že mnohí z nás majú konkrétne nápady, čo preniesť, čo modifikovať na slovenský vzdelávací systém a čo v podobnom duchu vytvoriť z našich materiálov - regionálne. Z pedagogickej stránky bol práve tento aspekt veľmi obohacujúci. Ak máme hovoriť o proaktívnom učení, tu k nemu smerovala každá metodika.

 

5.      Účastníci - pre mňa bolo takisto dôležité stretnúť sa s vynikajúcimi ľuďmi, nadviazať nové kontakty, sledovať ich prácu. Páčilo sa mi ich otvorené vnímanie, prístupnosť, zdieľnosť. Veľmi mi to pomáhalo premýšľať, formovať svoj postoj. Seminár sa neuzatváral koncom vyučovania. Často sme „pracovali“ aj počas raňajok, večerí, na prechádzke v meste. Myslím, že pobyt sme využili do poslednej minúty.

 

6.      Autentickosť krajiny a kultúry bola pre mňa takisto veľmi dôležitá. Často to bola multikultúrnosť v praxi, od stolovania v hoteli, cez stret rôznych náboženstiev, spôsob nakupovania, historické pamiatky, cez obrábanie pôdy, beduínov, šábes v synagóge. Práve tieto skúsenosti rúcajú stereotypné videnie.

 

7.      Organizácia semináru Osobne seminár hodnotím veľmi pozitívne. Bola to esencia profesionality, ktorá ma posunula odborne, ľudsky, dala mi nesmiernu inšpiráciu do ďalšej praxe. Som veľmi vďačná, že som sa mohla zúčastniť. Viem, že nadviazané priateľstvá a kontakty mi ešte dlho budú inšpiráciou a oporou.